Maulbertsch (Maulpertsch), Franz Anton

Dielo jedného z najvýznamnejších barokových maliarov strednej Európy – Franza Antona Maulbertscha, absolventa viedenskej akadémie a jej člena od roku 1757, budí pozornosť dlhé desaťročia: jeho výtvarnú pôsobivosť, výnimočnosť a excentrickosť prirovnal už maliar Oskar Kokoschka k hudobnému dedičstvu Wolfganga Amadea Mozarta. Identifikácii, deskripcii a interpretácii Maulbertschových skíc, olejomalieb a nástenných malieb sú venované stovky samostatných publikácii, rozsiahlejších i veľmi špecificky zameraných štúdií publikovaných nielen priamo v krajinách historického Habsburského impéria, kde sa Maulbertschove olejomaľby a nástenné maľby nachádzajú (Rakúsko, Nemecko, Česká republika, Maďarsko, Rumunsko, Slovensko), ale tiež v krajinách, kde sa sprostredkovane najmä pôsobivé Maulbertschove skice sekundárne ocitli. Publikované práce ukazujú, koľko potenciálnych smerov poskytuje interpretácia diela Franza Antona Maulbertscha: od formálnej analýzy, cez ikonografické štúdie, či sledovanie vývoja maliarskeho rukopisu, svetelnosti i farebnosti v Maulbertschových dielach, prípadne vývinu a posunu neskorobarokového maliarstva smerom ku klasicizmu, až po širšiu ilustráciu politicko-sociologického vývoja v strednej Európe v druhej polovici 18. storočia, najmä vzťahu osvietenstva a následne reakcie tzv. anti-osvietenského katolíckeho hnutia.
Zo slovenských pálffyovských zbierok sa do Sliezskeho múzea v Opave dostali dve olejomaľby – Klaňanie Troch kráľov a Odovzdávanie kľúčov sv. Petrovi – reprezentujúce, podobne ako aj obraz sv. Jána z Mathy a sv. Felixa z Valois v bývalom kostole trinitárov v Trnave ranú fázu Maulbertschovej tvorby, tá je v rokoch 1755–1765 charakteristická veľmi individuálnym pochopením a interpretáciou farby, svetla a tvaru. Do tohto tvorivého obdobia je možné tiež zaradiť podľa ikonografického popisu i prípravných olejových štúdií (Österreichisches Barockmuseum) pozoruhodné fresky v jezuitskom kostole sv. Ondreja v Komárne, ktoré padli za obeť ničivému zemetraseniu v roku 1763, i zrejme slovenské najveľkolepejšie Maulbertschove dielo – výzdobu kaplnky Nanebovzatia Panny Márie bývalého Erdődyovského kaštieľa v Trenčianskych Bohuslaviciach z roku 1763 (pre túto rodinu zrealizoval Franz Anton Maulbertsch spolu s Jozefom Winterhalterom ml. i dnes zaniknutú výmaľbu záhradného letohrádku – Lusthaus – v Bratislave). Neskoršie tvorivé obdobia maliara zastupuje obraz Immaculaty a sv. Michala Archanjela na hlavnom oltári farského kostola v Skalici z roku 1778 alebo arcibiskupom Batthyánym objednanú fresku klenby kaplnky sv. Ladislava v bratislavskom Primaciálnom paláci. Iba v nedávnej minulosti boli Franzovi Antonovi Maulbertschovi na základe archívnych materiálov i umelcovej signatúry atribuované dva oltárne obrazy – Stigmatizácia sv. Františka z Assisi a Ukrižovanie – v kostole kremnických františkánov, dodané z Viedne tesne pred majstrovou smrťou v lete 1796.
 [BB]